TOPlist Prírodné scenérie - FotoRado

Hájske vodopády

Hájske vodopády sa tvoria na Hájskom potoku v Slovenskom krase, v západnej časti okresu Košice. Je to ľavostranný prítok Turne, ktorý má dĺžka 12 km. Od prameňa steká k obci Hačava. Tiesňavu opúšťa pred obcou Háj, zároveň vstupuje do východného výbežku Košickej kotliny. V období, keď je väčšie množstvo vody je zážitok intenzívnejší.

Hrad Korlátka

Ďalším miestom pri spoznávaní Slovenska je ďalšia zrúcanina hradu. Nachádza sa v Malých Karpatoch vo výške 455 m n. m., nad obcou Cerová pri časti Rozbehy. Hrad Korlátka alebo Korlátsky hrad slúžil ako strážca „Českej cesty“. Bol postavený v 13. storočí, opustený bol v 18. storočí Dnes z neho ostali ruiny, ktoré majú svoj tvar a preto ho viete pomerne jednoducho identifikovať na fotografiách. Najzachovalejšia je hospodárska budova pred vstupom, zvyšky vstupnej brány a časti hradného múru. Z najvyššej časti hradu sú krásne pohľady na krajinu. Výlet na tento hrad je ešte jednoduchší ako na hrad Revište. Jednoducho vystúpiš z auta a si tam…

Mohyla Milana Rastislava Štefánika

Mesto Brezová pod Bradlom je súčasťou Myjavskej pahorkatiny v okrese Myjava. Nad mestom na vrchu Bradlo v nadmorskej výške 543 m. n. m. je postavená monumentálna hrobka – mauzóleum Milana Rastislava Štefánika. Mohyla je jedným z najznámejších architektonických diel Dušana Jurkoviča. Celá stavba je postavená z masívnych travertínových blokov. Mohylu tvoria dva zrezané ihlany rozmerov 93 x 62 a 45 x 32 metrov a trojstupňová pyramída nesúca kvadratickú tumbu so Štefánikovými ostatkami (prístupnú po čelných a bočných schodiskách). Generál M. R. Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 pri návrate do vlasti neďaleko Ivanky pri Dunaji. O týždeň neskôr (7. mája) ho pochovali spolu s jeho talianskou posádkou nad jeho rodnými Košariskami na Bradle.

Hrad Veľký Kamenec

Poďme pre zmenu na východ krajiny do okresu Trebišov. V južnej zemi „tokajskej“ a 2 kilometre od hranice Maďarskej na návrší obce Veľký Kamenec čnie pozostatok hradu s rovnomenným názvom. Hrad postavili v 13. storočí po tatárskom vpáde do Uhorska. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1323. Hrad patril šľachtickým rodinám Šóošovcov, pánov z Pavloviec, neskôr Jánovi Jiskrovi z Brandýsa, ktorý z hradu organizoval lúpežné výpravy. Od neho ho dobylo vojsko Mateja Korvína v roku 1459. Posledným majiteľom bol v 17. storočí Juraj Soós. Nechal vybudovať opevnenie a vykonal rozsiahle opravy. Napokon hrad zbúralo cisárske vojsko v roku 1673 a hrad už nebol obnovený. V súčasnosti na návrší stojí niekoľko hradných múrov a časť veže. Areál predurčuje toto miesto svojou polohou nad obcou na prechádzky a ponúka krásne výhľady na časť Bodrockej roviny.

Baťov kanál

Na Záhorí je v tesnej blízkostí množstvo zaujímavých miest vhodných na spoznávanie, oddych alebo zábavu. Mesto Skalica ležiace niekoľko kilometrov od Českej hranice je zaujímavé vnútrozemskou vodnou cestou smerujúcou až do Otrokovíc. Na začiatku tohto projektu bol v roku 1927 Tomáš Baťa, ktorý okrem spojenia európskych tokov chcel prepraviť hnedé uhlie z bane v Ratíškovciach do tovární a teplární Otrokovice. Na vodnej ceste triedy 0 je v súčasnosti 21 prístavov a 13 plavebných komôr. Dĺžka Baťovho kanálu je približne 53 kilometrov.

Hriňovské Lazy

Jarné a jesenné Hriňovské lazy, výnimočné Slovenské miesto, kde sa zastaví čas… a keď uvidíte ranné svitanie aj dych… Nachádza sa v regióne Podpoľanie nad obcou Hriňová a je to rázovitá obec, kde sú lúky a pasienky popredkávané poliami. Ako jeden z mála regiónov sa tu dochovalo obrábať pôdu dobytkom.

Ľubietová

Neďaleko Banskej Bystrice, východne, sa nachádza obec Ľubietová. Je strategicky zasadená pod pohorím vulkanického pôvodu. Miesto je charakterizované ako hubárska oblasť a zároveň miesto unikátnych nálezov minerálu libethenit. V centre obce sa nachádzajú pamätníky, dva kostoly a Mestský dom – rokoková stavba, postavená v rokoch 1894-1895. V našom prípade nám prialo počasie a zachytili sme ho pri posledných lúčoch jesenného svetla. Pokiaľ sa vyberiete nad obec, vaše úsilie bude odmenené krásnymi výhľadmi napríklad na Nízke Tatry a okolitú krajinu odvrátenej strany Podpoľania.

Hrad Branč

Slovensko má množstvo hradov, niektoré zachovalé a väčšina v stave zrúcanina. Aj tu by sa v delení zrúcanina mohlo pokračovať na zachovalé zrúcaniny, ruiny a pozostatky základov… Hrad Branč je jeden z tých, ktoré aj napriek označeniu zrúcanina majú zakonzervované hradby, vôkol dokonalá starostlivosť. Tento hrad na mňa zapôsobil až natoľko, že je jeden z mojich obľúbených. Krásne výhľady z neho a krásny pohľad na neho. Nachádza sa nad obcou Podbranč vo výške 475 m. n. m. v Myjavskej pahorkatine a rozprestiera sa na ploche 7500 m2. Pôvodne ako pohraničný hrad strážiaci cesty cez Malé Karpaty dali postaviť v rokoch 1251 – 1261. Na hrade sa vystriedalo 40 majiteľov medzi nimi bol aj Matúš Čák Trenčiansky, uhorský kráľ Karol Róbert alebo Matej Korvín. Na hrad sa dostanete za 5 minút z parkoviska pri cintoríne.

Hrad Slanec

Zrúcanina gotického hradu Slanec z 13. storočia sa nachádza na Slanskom hradnom vrchu nad obcou Slanec. Bol zničený v roku 1679. Zachovalú siluetu hradu vytvára veža Nebojsa a múr gotického paláca, ktorý má zachované gotické okno kaplnky a nosníky klenby. Obranné hradby a preborené pivnice sa nachádzajú pri vstupe na hradisko. Hrad je prístupný verejnosti a prechádza rekonštrukciou. Cesta na hrad trvá približne 35 minút a vedie pekným lesom. Pred hradom sa nachádza altánok s krásnymi výhľadmi na krajinu a obec.

Levoča

Levoča alebo Spišská Levoča. Poloha mesta je vo východnej časti spiša. Prvé zmienky sa datujú od roku 1249 pod názvom Leucha ako osada prosperujúca z výhodnej polohy na obchodnej ceste Via Magna. Levoča sa neskôr stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku. Je jedným z najnavstevovanejšíhc miest Slovenska s množstvom stavebných pamiatok. Mestskú pamiatkovú rezerváciu charakterizuje niekoľko stavebných prvkov a to najmä zachovalé mestské hradby, ktoré obopínajú obdížnikové námestie. Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia, patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. V interiéri sa nachádza neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je vysoký 18,6 m a je najvyšší svojho druhu na svete. Zhotovili ho z lipového dreva v dielni Majstra Pavla z Levoče v rokoch 1507 až 1517. Neďaleko kostola susedí radnica a námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Levoča je samozrejme aj najväčším pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne na Mariánsku horu vystupujú tisícky veriach aby sa pomodlili v neogotickom Kostole Navštívenia Panny Márie. Od roku 2009 sa hrdí zápisom do svetového kultúrneho dedičstva.
error: Obsah je autorsky chránený !!