Zrúcanina hradu Kamenica

Zrúcanina hradu Kamenica sa majestátne týči na vápencovom brale v pohorí Čergov nad obcou Kamenica severozápadne od historického okresu Sabinov. Po stáročia bola táto impozantná pevnosť epicentrom spoločenských a historických udalostí v regióne horného Šariša. Hrad Kamenica, postavený v 13. storočí, zostal centrom aktivít pred viac ako 450 rokmi až do jeho konečného opustenia a rozpadu na malebnú zrúcaninu. Hoci je dnes tichým pozostatkom niekdajšej slávy, úsilie občianskeho združenia Kamenná veža pomáha zachovať pozostatky tohto kedysi živého stredovekého hradu. Počas jasných dní sa návštevníkom naskytne z hradu Kamenica panoramatický výhľad na ďalšie pozoruhodné pevnosti v diaľke, vrátane hradu Stará Ľubovňa, Hanigovského, Šarišského hradu a Troch koruniek. Bohatá história a úchvatné výhľady na vrchoviny robia z hradu Kamenica skrytý klenot, ktorý čaká na Vaše objavenie.

Hrad Revište

Zrúcanina hradu Revište umožňuje nenáročný výlet pre rodiny, ktoré hľadajú príjemnú prechádzku. Po vystúpení z vozidla vás prechádzka z kopca zavedie k tejto pevnosti z 13. storočia tesne nad obcou Revištské Podhradie. Hrad, ktorý sa nachádza pár metrov od rieky Hron a dva kilometre od Žarnovice, prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Kvalifikovaní pracovníci aj dobrovoľníci zjavne investovali obrovské úsilie do obnovy lokality. Blízkosť zrúcaniny k minizoo, tiež v dedine, poskytuje rodičom ďalšie lákadlo. Vďaka svojej výhodnej polohe a bohatej histórii si hrad Revište zaslúži miesto na vašom zozname pre pohodové víkendové výlety.

Drevený chrám v obci Kalná Roztoka

V podhorí Karpát leží slovenská obec Kalná Roztoka. Táto skromná osada, prvýkrát zaznamenaná v roku 1567, bola kedysi súčasťou humenského panstva, ktorému vládla rodina Drugethovcov, a neskôr prešla do rúk Sirmáisov. V roku 1866 vznikla Kalná Roztoka zlúčením dvoch obcí – Kalná a Roztoka. V srdci obce stojí drevený kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne postavený koncom 18. storočia a obnovený v roku 1839. Ale skutočným klenotom Kalnej Roztoky je neďaleký prales Havešová, jeden z posledných zachovaných bukových pralesov v Európe. Tento nedotknutý lesný ekosystém, ktorý bol po stáročia nedotknutý, získal v roku 2007 štatút svetového dedičstva UNESCO, čo je dôkazom jeho ekologického významu. Aj keď je Kalná Roztoka rozlohou malá, ukrýva veľké prírodné bohatstvo – od malebnej drevenej architektúry až po prastarý les na prahu. Jeho pokojné prostredie naďalej poskytuje okno do tradičného karpatského života.

Drevený chrám v obci Hrabová Roztoka

Hrabová Roztoka je obec s bohatou históriou, ktorá siaha až do 16. storočia. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1568. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí barokový gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého. Tento architektonický skvost bol postavený v polovici 18. storočia a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou. Len kúsok od neho stojí ešte jeden chrám – pravoslávny chrám zasvätený sv. Vladimírovi. Obe tieto sakrálne stavby dotvárajú kolorit obce a svedčia o jej bohatej histórii a viere obyvateľov. Hrabová Roztoka si tak zaslúži pozornosť nielen miestnych, ale aj všetkých, ktorí majú záujem o kultúrne dedičstvo východného Slovenska.

Drevený chrám v obci Ruská Bystrá

Drevený gréckokatolícky kostol Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša sa hrdo týči v obci Ruská Bystrá, zasadenej v tieni Vihorlatských vrchov v okrese Sobrance na východnom Slovensku. Tento kostol byzantského obradu bol postavený v roku 1730 na kopci nad obcou, za vlády cisára Svätej rímskej ríše Karola VI. z habsburskej dynastie. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi. V roku 1968 bol tento architektonický skvost spolu s ďalšími 26 vzorovými drevenými kostolmi v regióne vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku SR. 7. júla 2008 sa pripojil k elitnej skupine, keď bol spolu s ďalšími 7 kostolmi zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Toto uznanie oslavuje jeho výnimočnú univerzálnu hodnotu ako súčasť Drevených kostolíkov slovenskej časti Karpát. Kostol je aj naďalej hrdou pripomienkou bohatého kultúrneho dedičstva východného Slovenska a jeho obyvateľov. Jeho elegantná drevená architektúra a zdobenie sú dôkazom zručnosti remeselníkov z 18. storočia. Pre návštevníkov i pútnikov je významným duchovným miestom a trvalým spojením s minulosťou Slovenska.

Stránske

Obec Stránske, skrytá v zeleni Rajeckej kotliny, vypráva príbeh svojej bohatej histórie. Stránsky potok, vinúci sa jej územím, je svedkom stáročí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1368, keď prebiehala prestavba gotického kostola z 13. storočia. Osudným sa mu však stal rok 1858, keď ho 15. januára ťažko poškodilo ničivé zemetrasenie. Jeho majestátne ruiny, strážiace cintorín, pripomínajú nezlomnú vieru obyvateľov. Nový chrám, zasvätený svätej Helene, vyrastajúci v roku 1995, symbolizuje nádej a odhodlanie kráčať vpred napriek ránam minulosti. Stránske, rodisko viery, remesiel a tradícií, stále žije svoj príbeh.

Klin nad Bodrogom najnižší bod Slovenska

Na samom okraji obce Klin nad Bodrogom, pri jednom z mŕtvych ramien rieky Bodrog, sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku. V nadmorskej výške iba 94,3 metrov tu nájdete najnižší bod celej krajiny. Táto fascinujúca lokalita leží uprostred malebnej prírody južného Slovenska, kde rieka Bodrog vytvára zložitú sieť ramien a slepých tokov. Práve v jednom z týchto zákutí rieky, obklopenom lužnými lesmi, môžete navštíviť toto unikátne miesto. Hoci je toto nenápadné miesto ľahko prehliadnuteľné, predstavuje pre Slovensko dôležitý geografický rekord spolu s významná historická budovou v obci rímskokatolíckeho kostola svätých Joachima a Anny rozhodne stojí za to vidieť na vlastné oči najnižšie položený bod Slovenska v nádhernej prírode pri rieke Bodrog.

Drevený kostol v obci Šmigovec

Drevený gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána v obci Šmigovec z roku 1755 je hrdou národnou kultúrnou pamiatkou v obci. Aj keď bol tento historický kostol nedávno zrekonštruovaný, už sa v ňom nekonajú bohoslužby. Namiesto toho sa veriaci zhromažďujú v novom kostole z roku 1995 s rovnakým zasvätením. Plány kedysi počítali s presťahovaním pôvodného dreveného kostolíka do neďalekej obce Ľutina. Predstavitelia Šmigovca však nakoniec považovali kostol za príliš integrálny s miestnym dedičstvom, aby sa s ním mohli rozlúčiť, uprednostňovali zachovanie na mieste. Tento úctyhodný dom uctievania zostáva kultúrnym pokladom, ktorý spája súčasnosť s bohatou cirkevnou minulosťou.

Kremnické Bane

Kremnické Bane je obec s bohatou baníckou históriou. Nachádza sa len 4 km od známeho baníckeho mesta Kremnica. Po stáročia bola obec centrom ťažby zlata a drahých kovov. V priebehu svojich dejín niesla obec viaceré mená – Johanesberg, Piargy, až sa ustálil súčasný názov Kremnické Bane. Dnes je známa najmä tým, že v jej blízkosti sa nachádza geografický stred Európy. Pri kostole sv. Jána Krstiteľa stojí od roku 1815 pamätný kameň označujúci Slovenský geografický stred Európy. Táto lokalita tak predstavuje významný geografický a historický bod na mape Slovenska.

Kaštieľ Radoľa

Renesančný kaštieľ v obci Radoľa láka návštevníkov len kilometer od centra Kysuckého Nového Mesta. V roku 1487 sa Budatínske panstvo dostalo do vlastníctva Gašpara I. Suňoga (Szunyogh). Jeho potomkovia postavili tento renesančný kaštieľ ako sídlo miestnej správy a slúžil ako príležitostné panské sídlo pre zemepána. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1575. Táto historická stavba si vyslúžila zápis do národného zoznamu kultúrnych pamiatok. Od roku 1983 je hrad domovom stálych expozícií Kysuckého múzea a konajú sa tu umelecké výstavy a prednášky. Zámok Radoľa so zdobnou architektúrou a bohatou históriou dáva nahliadnuť do šľachtického života pred stáročiami. www.kysuckemuzeum.sk
TOPlist